O mne - Moja cesta programátora k životnému poslaniu

Dominik Šelmeci 29.01.2016

Už od svojich 3 rokov som rád programoval. Žartujem :). Miloval som však skladanie lega. Tvorenie niečoho zo súčiastok, ktoré som mal k dispozícií. Rád som veci rozoberal. Už len pri pohľade na malý motorček z detskej hračky som uvažoval nad tým, že zostrojím hračku, čo bude lietať…

Tak som sa dostal postupne k programovaniu. Kde hranice toho, čo človek môže vytvoriť, určuje iba jeho vlastná hlava. A samozrejme obmedzenia dané počítačom. S príchodom internetu to, čo vytvorím, môžem zdieľať s celým svetom.

Prvé, čo som dostal do ruky, bol starý dobrý Visual Basic. Už len naprogramovanie pohybujúceho sa obrázku, bolo pre mňa celým svetom. Vtedy mi ešte chýbalo mnoho znalostí, aby som sa mohol posunúť ďalej. Vždy som sníval o tom, že raz vytvorím perfektnú počítačovú hru.

Postupne som sa na strednej škole dostal k "lepším" vedomostiam, ako som dovtedy mal. Ďalej som pokračoval na fakulte informatiky v Bratislave. Zaujímavých vedomostí tam bolo plno, ale nebolo to práve to, čo som hľadal. Odišiel som z Bratislavy. Dôvodom bol nedostatok času na vlastné projekty a experimenty. O slobode tvorenia nehovoriac. Dostal som sa až ku kamarátovi, ktorí si založil živnosť a dizajnoval webové stránky.

To bol pre mňa začiatok nového života. Nevedel som veľa o webovom programovaní, ale nadchlo ma to od úplného začiatku. Čo som spravil, to sa automaticky dostalo na web. Navyše som dostal za týždeň niečo cez 40 eur :). Smejete sa? Bol to prvý naplnený pocit, kedy som za svoje vedomosti dostal zaplatené. Zaplatené bez toho, žeby som musel vlastniť nejaký papier alebo prax. Stačila len moja hlava.

Cítil som, že toto bude to pravé pre mňa. Vzdelával som sa. Veľa učil. Testoval, experimentoval. HTML, CSS, Javascript, trocha PHP. Bol som v začiatkoch. A robil veľa chýb, veľa opráv. Nebyť tejto fázy, dnes by som nevedel, čo všetko sa dá pokaziť ;).  Za ten čas, čo som ešte študoval bakalára v Nitre, som stihol  za 3 roky naprogramovať niečo cez 28 webových stránok a cez tucet rôznych skriptov. Boli to obrovské skúsenosti. Môžem povedať, že omnoho väčšie ako tie, čo mi dala vysoká škola.

Skončil som ako bakalár, rýchlo odhodlaný založiť si vlastné podnikanie. Tak sa aj stalo. V roku 2014 som začal ako živnostník a rýchlo našiel firmu, ktorej práca sa mi páčila a začali sme spolupracovať. Na webovom vývoji sa mi najviac páči skutočnosť, že nie je na to potrebná žiadna škola. Firmy nezaujíma, čo máte vyštudované. Zaujímajú ich v prvom rade vaše referencie, vaše skúsenosti. Keď ukážete, že ste spracovali 30 kvalitných webov, hneď sa s vami začnú baviť inak.

Na začiatok som hneď dostal "plat" nad 1000 eur. Bol som platený podľa počtu hodín za mesiac a časovo som nebol nijako obmedzený. Bol som nadšený. O toľkých peniazoch som hneď v začiatkoch ani nesníval. Prišli akosi automaticky. Kvalita práce, spoľahlivosť, dodržiavanie termínov, to má vždy vysokú cenu.

Po čase som si uvedomil, že je nutné pohnúť sa ďalej. Človek môže pracovať aj 12 hodín denne a zarábať veľmi slušné peniaze. Postupom času sa to odrazí na kvalite jeho práce a samozrejme na jeho zdraví. I financie sa nepohnú nad určitú hranicu, kým ste platený iba za svoj čas. Vašou hranicou je jednoduchý vzorec: počet odpracovaných hodín v mesiaci * počet eur/hodinu.

Začal som hľadať cesty ako prejsť za túto hranicu. Pochopil som, že na to, aby som mohol dostávať viac, musím vytvoriť hodnotu, ktorú budú ľudia ochotní kupovať. Musí to byť niečo, čo bude ľuďom uľahčovať život a pomáhať im. Tak môžem naplňovať život svoj, aj životy iných.

Vďaka že ste sa dočítali až sem a prajem vám pekný deň :).

Dominik.